Skúška ohňom

Elisay Aimera

Elisay otvorila oči zarovno s Chronaiom, a ich pohľady sa na moment stretli. To tak celkom nemala v pláne, no stalo sa to. Jednalo sa o krátky pohľad, hlúpu maličkosť, v zásade malichernosť, tak prečo ju to potom tak vydesilo? Eli takmer okamžite odvrátila oči bokom, a isto sa začervenela, aj keď sa tej reakcii snažila zabrániť celou svojou vôľou. Táto snaha to pravdepodobne ešte zhoršila. Nechcela, aby ju ten chlapec uvidel - a zároveň ani žiadny iný z kandidátov - v akomkoľvek inom citovom rozpoložení než v zbesilom hneve. Nemala v pláne sa tu pre nikoho otvoriť; boli ste predsa oponenti, nepriatelia. Keď sa pohľadom vrátila ku Chronaiovi, na tvári mala znova nasadenú svoju chladnú, odhodlanú masku.

"Ten vír... nie... nie vír... je to prúd. Prúdenie vody." Veľmi slabé prúdenie, ale vďaka spoločnej meditácii ste ho dokázali zahliadnuť, započuť aj niekoľko metrov pod tmavou hladinou jazera. "Myslím, že tam je priechod. Diera... uh, podvodná jaskyňa." Premýšľala Elisay nahlas, a keď na tento rébus prišla, skoro sa na chlapca usmiala. Znova. Eli sa zdvihla na nohy a podišla k vode. Na ďalšie plávanie sa netešila. A v tejto prekliatej tme sa myšlienka potápania javila pomerne strašidelná. Voda jazera tmavá sťa ropa, museli ste tam dole preplávať celkom naslepo, nájsť priechod a pritom sa neutopiť, nespanikáriť. "Na ako dlho dokážeš zadržať dych?" Obzrela sa Eli po chlapcovi a zvažovala, že do jazera proste skočí bez akéhokoľvek plánu. Nemohlo to byť také ťažké, viacerí to predsa zvládli už pred vami. "A čo ten tvoj vízor, funguje pod vodou? Máš tam nočné videnie?"

Elisay Aimera

Elisay si spomenula na malé jazero s priezračnou, čírou vodou, v zelenom háji neďaleko jej domova na Eshane. V tom lese strávila veľkú časť svojho detstva. Niekedy zaspala v korune stromu, alebo rovno pri jazere, len aby sa nemusela vrátiť domov a čeliť otcovmu hnevu. Neraz skúšala doplávať až ku dnu jazera, len s pomocou vlastného dychu, a neraz sa skoro utopila. Neskôr sa naučila v takej situácii zachovať pokoj a nespanikáriť. Pravda, nikdy predtým sa ešte nepotápala v noci, za skoro úplnej tmy. Plávať pod vodou celkom naslepo bol mimoriadne hlúpy nápad, ale lepší ste teraz nemali. Minúta za minútou, vidina úspechu v tejto prvej skúške sa pomaly vytrácala.

"Nebude to príliš hlboké." Prehodila Eli sebaisto. "Inak by sme v jazere videli už zopár utopencov." Dvadsať ľudí to zvládlo pred vami, a očividne bez problémov, tak prečo otáľať? Chlapcovej poslednej otázke celkom neporozumela - ale jeho obavy boli pochopiteľné. Elisay predsa stále vlastnila "jeho" nôž, ktorý zanechal za sebou, a preto sa v zásade stal verejným majetkom. Nie, vrátiť ho nechcela. "Ak chceš, môžem sa tam hodiť, a oboch nás utopiť..." Odvetila sarkastickým tónom a prstom poukázala na jeho svetelné okuliare. On bol ten, kto mal osvetlenie!