Skúška ohňom

Elisay Aimera

Chronai nebol jediný kto prišiel s nápadom zahádzať shistavanena kameňmi. Niektorí kandidáti vrhali kamene na druhú stranu v snahe odohnať drzého chalana, ale ten sa im bez problémov vyhýbal. Ak ho aj nejaký náhodou trafil, väčšinou rovno do spevneného, koženého kabátu alebo do nohavíc. Len zopár kameňov nestačilo - pre zmenu ste museli spolupracovať a spustiť smrteľnú baráž projektilov. Ale nie každý s týmto plánom súhlasil. Zavalitý, mohutný chlapec, aj so svojou malou skupinkou pätolizačov, schmatol jedného rodiana a nútil ho napred, rovno do priepasti. Chceli ho využiť ako návnadu, a chlapec nemal na výber. Zúfalo sa začal vzpierať, ale posluhovači ho pevne chytili za ruky, a buran mu uštedril niekoľko rán do brucha. Elisay sa mysľou vrátila do prostredia školy, kde bola podobná šikana na dennom režime. Nuž, Lord Vesh hovorila, že toto nie je miesto pre slabochov. A ten rodian svojej sile nedával dobrý argument. Šéf bitkárov chlapca posotil, no ten stratil rovnováhu a s krikom sa zrútil do priepasti. Rozhodli sa nájsť ďalšiu obeť, a pohľad zavalitého chlapca skončil na Elisay. Nasledovníkom prikázal, aby ju lapili. Snáď si mysleli, že drobné dievča bude ľahším cieľom. "Len to skúste." Zavrčala Eli, a spoza opasku potajme vytiahla nôž, stále ho ukrývajúc pod záhybmi oblečenia.

Elisay Aimera

Štyria chuligáni mali v pláne Elisay vcelku obklopiť. Jeden z každej strany. Situácia sa rýchlo obracala v jej neprospech, a od tejto bandy navôkol sa nemohla spoliehať na akúkoľvek pomoc. Tak to zvládne sama - celým životom sa prebila sama, bez podpory spojencov, kamarátov, rodiny, a teraz sa nič nezmení. Vždy bola najsilnejšia. V tomto prípade však nestačilo len prežiť, Eli si nemohla už pri prvej skúške dovoliť akékoľvek vážne zranenie. Musela ich kompletne zmasakrovať, bez jedinej chyby, bez jediného zaváhania. A v tento fakt začala úprimne veriť. Vlastne, zdalo sa to takmer smiešne jednoduché. Pochyby, ktoré ju sužovali, sa razom vytratili. Náhle sa dokázala sústrediť ako nikdy predtým. Eli pomaly ustupovala nazad, bezmála k stene, ktorú by radšej mala za chrbtom než jedného z oponentov. A potom sa k nej zborovo rozbehli. Útok prvého chlapca bol mimoriadne nepresvedčivý, chabý, a jeho päsťovke sa vyhla bez väčších problémov. Eli podbehla pod jeho úder a čepeľ noža mu zarazila rovno do krku, zároveň v jednom slede schmatla druhého útočiaceho oponenta, mohutnejšie dievča, za ruku a zhodila ju na zem. Eli jej neľútostne dupla ťažkou topánkou na tvár, z ktorej sa vydrali intenzívne potoky krvi. Tretí oponent zavrávoral, tento brutálny výjav ho vydesil, a tak sa ani nestihol obrániť. Eli ho nekompromisne bodla rovno do srdca. Chlapec sa chytil za hruď, spadol na zem, ona sa naňho hodila, kolenami zaistila jeho ruky, a pokračovala. "Skap! Skap! Skap, ty bastard špinavý!!" Kričala nenávistne, zatiaľ čo ho nožom prešpikovala ako kus syru. Od hrude sa pohla k tvári, a keď s bodaním skončila, chalan bol na nepoznanie. Šéf bandy doteraz stál na mieste ako zamrznutý, ale zahliadol šancu, a rozhodol sa ju využiť. Elisay chcel omráčiť úderom do hlavy odzadu, no dievča sa akýmsi zázrakom tejto rane vyhlo, a inštinktívne bodla smerom nazad, rovno do jeho stehna. Chalan skríkol od bolesti, a začal krívať kade ľahšie, čo najďalej od Elisay, až sa dostal na okraj priepasti. Nemal kam uniknúť. Eli doň vrazila, bitkár sa zapotácal a spadol. Chudák však nemal dosť šťastia, aby sa zrútil do tmavej priepasti - jeho pád spomalila vertikálna tyč, na ktorú sa nabodol priamo cez brucho, a takto tam zostal napichnutý, v neskonalom utrpení. Teraz ste ho mohli využiť ako pomocnú platformu na skákanie.

Amok, do ktorého sa Elisay ponorila, ustal. Na vydesené - alebo pochvalné - pohľady ostatných kandidátov reagovala pokrčením pliec. No čo čakali? Že sa nechá zhodiť do tej diery? "Pohnite sa, lebo skončíte rovnako." Prehodila výhražne za srdcervúcich výkrikov nabodnutého chlapca, a prstom ukázala na druhú stranu priepasti. Jej slová perfektne zafungovali na tých so slabšou vôľou. Jeden po druhom sa pustili do skákania. Shistavanen si uvedomil, že jeho súčasný gambit je u konca, a bez okolkov zdúchol do ďalšej časti prekážkovej dráhy.

Elisay Aimera

Elisay si ten pocit nevedela vysvetliť. Odrazu sa cítila menej odhodlane, menej rázne. Kde z ničoho nič nabrala toľko sily? A tie reakcie... ako sa vôbec vyhla tomu poslednému útoku? A teraz to bolo všetko preč. Adrenalín z nej tak rýchlo nemohol opadnúť, na to bolo priskoro. Samozrejme, reakcie Eli boli na celkom inej úrovni vďaka vrodenému talentu na Silu, o tom vedela aj sama - inak by sem na Umbaru nikdy neprišla. Za krízovej situácie si dokázala pomocou Sily (mimovoľne, neúmyselne) vylepšiť reflexy, ale rozhodne nie sebavedomie. Ten chlapec, ktorého si doteraz ani nevšimla, si čosi zamrmlal pod nos, a Elisay mu venovala len zmätený úsmev. Nemáš zač? Eli tento vtip celkom nepochytila, no čosi v podvedomí jej hovorilo, že to nehovorí len tak. Ach, nezáleží na tom. Tento masaker ju poriadne nabudil a dodal novú dávku istoty. Dobiedzavý shistavanen sa pohol ďalej, a tak sa tu viac nemalo zmysel obšmietať. Eli počkala na vhodnú chvíľu a potom preskákala po tyčiach na druhú stranu, dávajúc si pozor, aby ju nikto nesotil dole.

Chronai v hlbokých kapsách kabátu, ktorý patril jednému z mŕtvych chlapcov, našiel asi polmetrový kus kovového, ostrého drôtu. Možno s tým chcel niekoho uškrtiť?


Po priepasti ste sa zošmykli po poriadne dlhom, strmom svahu až do hĺbok rokliny, kde bola tma takmer nepreniknuteľná, nehovoriac o hmlistom opare prítomnom v tejto spodnej časti kaňonu. Na oboch stranách sa týčili vyše stometrové skalné steny - nebolo tu úniku, mohli ste bežať len napred. Tento vytrvalostný beh, aj s ďalšími prekážkami vo vašej ceste, si začal vyberať daň. Museli ste znova skákať cez visuté plošiny, zabehnúť asi zo dva kilometre dlhý úsek na nerovnom, kostrbatom povrchu, preskakovať mohutné kamene, liezť po skalách, bez možnosti dlhšieho oddychu. Stačila jedna krátka prestávka a dobehli vás traja ľudia. Mnohočlenná skupina kandidátov sa postupne roztrhala na menšie, oddelené skupinky. Začalo sa ukazovať kto je na tom fyzicky najlepšie, a kto najhoršie. Niektorí zaostali natoľko, že nemali šancu získať svoju dosku, niektorí si v tme vytkli členok, spadli na bradu alebo si na tvrdých kameňoch nalomili kosť. Elisay sa z taktických dôvodov udržiavala v prvej tretine kandidátov, no nikde blízko prvej priečky. Nebolo to jednoduché. Každý oponent tu zdanlivo nabehal zo päť maratónov, bez veľkej snahy to nešlo.

Elisay Aimera

Po ďalšom kondičnom šprinte Chronai nečakane vbehol do hustého bahna, ktoré bolo na nerozoznanie od pevnej zeme. Chlapec zopár metrov pred ním sa bahnom začal prebárať, no očividne ho to stálo dosť síl. Za bahnom sa rozliehala stojatá, tmavá voda, akési úzke jazero medzi stenami kaňonu. Nezostávalo nič iné než plávať, a Chronai sa musel hodiť do mimoriadne studenej vody. Nebola to príjemná skúsenosť, ale voda ho aspoň trochu schladila. Po pár minútach doplával k rozľahlej, výrazne hlbšej časti jazera, do akejsi uzatvorenej oázy. Na brehu oddychovalo niekoľko kandidátov; niektorí nehybne ležali na piesku, pričom pravidelné dvíhanie hrude bolo jediným dôkazom ich životných funkcií. V tejto kruhovej "miestnosti" v kaňone sa od prvého pohľadu nenachádzal žiadny východ, žiadna cesta ďalej; z každej strany ste boli obklopení nezdolnými a vysokými skalnými stenami. Zopár kandidátov hľadalo odpovede popri stenách, kde sa pravdepodobne ukrývali nejaké tajné dvere, no ich pátranie bolo zatiaľ bezvýsledné. Po prvej dvadsiatke nebolo ani zdania, čo znamenalo, že z oázy sa nejako museli dostať.

Elisay Aimera

Chronai na tom nebol najlepšie, rozhodne ani Elisay, a rovnaké sa dalo povedať o väčšine kandidátov. No koniec skúšky bol blízko - pomedzi stenami kaňonu ste raz za čas zahliadli Sithský chrám, týčiaci sa na vrchole rokliny. Znepokojujúcim aspektom zostávalo, že chrám sa nachádzal o približne tridsať metrov vyššie. To v horšom prípade znamenalo ďalšie lezenie, v lepšom prípade "len" dlhý beh do strmého kopca. Eli doplávala k jazeru len minútu po Chronaiovi a vytiahla sa na úzku pláž. Po krátkom oddychu sa začala rozhliadať po okolí, rovnako ako ostatní. Pri jazere sa medzitým nazbieralo zo dvadsať ľudí. No, časom na to snáď niekto príde, pomyslela si Elisay, pravdepodobne skorej ako ja. Aj napriek tomu nezaháľala a pustila sa do pátrania. Steny v tejto jazernej oáze neboli ničím výnimočné. Nedalo sa po nich v každom prípade liezť, na to nemali dosť úchytov. Aj skúsený Sith by sa pri skákaní nahor poriadne zapotil. Možno nejaké ukryté tlačidlo, ktoré otváralo kamenné dvere? Ale niečo také bolo v šere takmer nemožné nájsť. Následne ju zaujali rastliny, pripomínajúce groteskné kvetiny so žiarivými stonkami a prenikavo bielymi kvetmi. Nie, to nebude ono. Všimla si, že ten chlapec znova začal meditovať. To isté robil počas jej bitky pri priepasti... Elisay k nemu podišla a chvíľu ho sledovala. Mala sto chutí prerušiť jeho meditáciu, podobne ako to spravil on na Sithskom krížniku. No neurobila to. Namiesto toho si sadla oproti nemu a uložila sa do meditačného sedu.

Chronai sa v hlbokej meditácii svedomite ponoril do atmosféry tohto zvláštneho sveta. Tma, nekonečná tma. Ponurá hmla, víry tienistej energie, poletujúce navôkol. Čierne, strašidelné zákutia rokliny. Nehybná, chmúrna voda, väčšmi pripomínajúca leštenú podlahu palácu než vodu. Vŕzganie prastarých stromov, dych lesa, živelné švitorenie bujného hmyzu. Predátor kráčajúci odľahlou časťou kaňonu, striehnuci na ďalšiu korisť. No žiadne riešenie. Všetky tieto domnienky boli povrchové; boli to pocity, ktoré dokázali zachytiť aj zmysly samotné, nehovorili o detailoch, o neviditeľných faktoroch, ktoré sa nachádzali v úzadí. Elisay na tom skončila podobne. Nech sa sústredila akokoľvek, zahliadla len povrch sveta. Ani jeden z vás nebol dosť skúsený, vaše mysle neboli dosiaľ otvorená skutočnej vízii. A tak Elisay niečo skúsila - opatrne položila ruku na chlapcovo koleno, a ak jej to dovolil, Elisay a Chronai spojili ruky dokopy. Mohli to skúsiť spoločne.

Vidina sveta sa pred vaším vnútorným pohľadom znenazdajky rozprestrela ako plachta. Tento intímny, dôverný pocit bol pre Elisay neznámy, no istým spôsobom príjemný, sympatický. Ponorili ste sa pod povrch a konečne zahliadli tajomnosť a jemnosť sveta. Strach a vyčerpanie ostatných kandidátov. Modlitba o prežitie. Zlomené srdce, srdce hnevu a nenávisti. Hlboké škáry na duši i v stenách, ktorými cupitali tisícky tvrdo pracujúcich mravcov. Suché prostredie, no nesúce následky dávnej vodnej erózie. Steny vymaľované, zvetrané pôsobením vody. Táto oáza obklopená stenami bola kedysi hlbokou studňou. Ale kde sa podelo toľko vody? Nemohla sa vypariť, to nie. Mäkká hornina na dne jazera. Erózia, tlak vody. Voda proste možno odtiekla... pohľadom ste sa tentoraz zamerali priamo na jazero. Rovno v jeho strede veľmi slabý vír hladkajúci hladinu, ten najmenší pohyb vody, smerujúci kdesi zdola, z hlbín jazera.