Skúška ohňom

Elisay Aimera

Výraz na tvári chlapca hovoril sám za seba. Takže to on bol zodpovedný za ten chaos počas turbulencie? Zaujímavé. Slušné. Efektívne. Nenápadné, zhodnotila Elisay. Prekvapenie nedokázala zakryť, a ani ho zakryť nechcela - svojmu "spojencovi" venovala uznanlivý pohľad, no zároveň sa v tomto momente chlapec vyšplhal na samotný vrchol jej čierneho listu. Nemohla ho podceňovať. Tento chalan si ide pre víťazstvo, prežitie, a zrejme ho v tom nič nezastaví. Výsledky jeho šachového ťahu sa zakrátko dostavili. Strážnici z krížniku vytiahli dve telá chlapcov, ktorý po tvrdom náraze upadli do bezvedomia. Nikto sa im nesnažil pomôcť, a už vôbec nie strážnici. Ťahali ich po zemi za nohy ako kusy mäsa, a telá za sebou zanechávali krvavú stopu. V tej turbulencii si museli preraziť hlavu.
"Nechajte ich pre zver." Zavelil chladne organizátor a prstom ukázal kamsi na kraj pristávacej plochy. Strážnici následne bezvládne telá oboch chlapcov nemilosrdne prehodili za elektrické oplotenie, a vrátili sa do práce. V tomto momente sa pomedzi preživšími rozľahlo citeľné napätie. Tichý šepot poznačený strachom, ba i narastajúcou panikou. Zábava sa skončila. Sithovia sa s vami neplánovali hrať. No, sami ste sa do tohto pekla upísali. Chronai sa jediným ťahom zbavil niekoľkých oponentov a naštrbil morálku tých so slabšou vôľou. "A čo je s tebou? Stoj riadne!" Skríkol kapitán namosúrene a pristavil sa k jednému z kandidátov. Dievčaťu sa motala hlava a nedokázala obstáť v rade. Na rukách mala krv. Nebodaj ďalšia obeť môjho nebezpečného kamaráta, pomyslela si Elisay. Chlap ju schmatol za ruku a vytiahol z radu. Dievča skoro spadlo na kolená, takmer stratila vedomie. "Von s ňou!" Strážnici pribehli k dievčine, zobrali ju pod pazuchy a niesli k plotu. "Ešte niekto má problém obstáť v rade?" Nikto ani len nemihol brvou.

Po nepríjemne dlhom čase sa na oblohe konečne objavila transportná loď. Nie len Elisay sa tomu potešila. Niektorí nemali dosť rozumu, a pred odchodom na Umbaru si neuvedomili, že ide o relatívne studenú planétu, a teraz sa tu triasli ako osiky v ľahkom oblečení. Vskutku, čo čakali od planéty ponorenej vo večnom tieni? Tropické teploty? Váš drilmajster si tento výjav isto užíval, aj keď tak nedával najavo. Akonáhle sa niekto začal chúliť, strážnik previnilého palicou okamžite praskol po hlave. Elisay tento problém nemala, a trpezlivo vyčkávala na príchod Lord Vesh. Sithský transport sa zniesol na zem neďaleko skupinky kandidátov a poriadne vás zavial prašnými vírmi. Vo výstupných dverách lode sa na pozadí svetiel objavila silueta neznámej osoby. Z útrob transportu vykročila pozoruhodná žena a ladne sa preniesla k zoradeným uchádzačom o Sithský tréning. Lord Vesh bola silnej, no elegantnej postavy, pomerne vysokého vzrastu a k tomu všetkému mala takmer rovnaký účes ako "kamoš" Elisay. Jej tvár bola pokrytá niekoľkými jazvami. A okále ženy v tme žiarili ako žeravé uhlíky. Vesh si na hrudi preložila ruky, pomaly prechádzala pred zoradenými kandidátmi, a každému uštedrila prenikavý pohľad, priamo do očí. Keď došlo na Elisay, pohľad nesklonila. Na moment sa zahľadela do očí Lord Vesh, ale potom uznala porážku, a zapozerala sa kamsi bokom. Vesh sa potom pristavila aj ku Chronaiovi. Napokon sa pustila do príhovoru.
"Budete ma oslovovať Lord Vesh." Prehovorila rázne, prešľapujúc zo strany na stranu. "Som zástupkyňou váženého Dartha Sinona, člena Temného koncilu, vodcu sféry expanzie a diplomacie. Dobre si to pamätajte." Elisay si tieto mená a funkcie dobre vpísala do duše.
"Dnes podstúpite prvú z piatich skúšok. Kto prežije do konca, ten sa bude môcť vydať strmou cestou Sithskej akolyty. No zatiaľ ste v mojich očiach len obyčajnými červami. Hmyz, ktorý nebudem váhať rozšliapnuť." Vesh zdvihla ruku a ukazovala kamsi do hustého lesa prapodivných rastlín. "Na pôdu akadémie vstúpia len niektorí z vás."
Kapitán sa tejto poznámke zasmial. "V poslednej skupine sa nikto nedostal ani do štvrtej skúšky. Kopa posraných slabochov..." Odfľusol si na zem a keď mu Vesh venovala výhražný pohľad, radšej zmĺkol.

"Pravda je taká, že z tejto planéty odídete ako Sithské akolyty, alebo vôbec. Možno tu mrhám časom a prihováram sa k stovke mŕtvol. Možno však niekto z vás preukáže talent, a stane sa hodným mojej pozornosti. Teraz ma budete nasledovať." Rozkázala Lord Vesh a pokynula strážnikom aby vás popohnali z pristávacej plochy. Elisay sa nedozvedela takmer nič. Viac informácií sa vám pravdepodobne dostane až rovno pred skúškou. Na podobné úvahy teraz nemala čas. Svoj ruksak mala zo sebou - nikto jej stále neodobral dokonalé eso vo forme svetelného meču. Kapitán zavelil, aby ste vytvorili konvoj a pochodovali za Lord Vesh v jednom rade, ako otroci kráčajúci na trh. Potichu ste sa vydali po ceste osvetlenej len matným, bielym svetlom.

Ešte nezačala ani prvá skúška, a polovica prítomných kandidátov na tom bola naozaj zúbožene. Jednak sa triasli od zimy, jednak boli vystrašení a zúfalo premýšľali nad plánom úteku, ktorí by isto vyústil v ich predčasnú smrť. Tak sa to rozhodli skúsiť. Možno budú mať šťastie. Možno nejako tie skúšky prežijú. Ale táto planéta mala vlastnú vôľu - vôľu temnoty, a rozhodla sa uchádzačov otestovať ešte pred Sithmi. Cesta bola do istého bodu pokojná, ba aj tichá, no kráčanie otvorenou divočinou nieslo svoje riziká. A keď to prišlo, takmer nikto nezareagoval včas. Mohutná beštia sa prihnala ako blesk z jasného neba. Jej svetielka dokonale splývali s okolitou faunou, ako by aj inak? Jedného chalana razom prehryzla napoly a Chronaia zasiahol gejzír krvi. Ostré, dlhočizné tesáky zvieraťa, akéhosi jaštera o veľkosti mladého rancora, sa v temnote zaleskli a monštrum v okamihu vyrazilo naproti Chronaiovi. Zostávali mu stotiny života.

Elisay Aimera

Zadná časť konvoja sa z ničoho nič ponorila do úplného chaosu. Elisay sa strhla, podobne ako ostatní kandidáti, prudko otočila hlavu a oslepilo ju silné svetlo z neznámeho zdroja. Mala pocit, že prudká žiara jej vypaľuje oči, najmä keď boli takto privyknuté na šerú atmosféru planéty. Ktosi do nej hrubo sotil a skoro spadla na zadok. Čo sa to dofrasa deje?!

Chronaiov plán - alebo skôr podvedomý inštinkt - sa vydaril takmer dokonale. Beštia oči mala, a ešte k tomu mohutné a dokonca mimoriadne citlivé na svetlo. Zvieratá na Umbare boli evolučne prispôsobené neustálej temnote, a to v praxi znamenalo, že ich oči sú väčšie a ich zreničky mali tendenciu sa otvárať širšie než tie ľudské. Tieto zreničky tak prepúšťali viac svetla. Príšera naňho stačila doletieť a labou mu privalila nohu, a jeden z pazúrov sťa britva mu prešiel po povrchu stehna, trhajúc nohavice a kožu. Z narušenej pokožky sa vyvalila krv, ale zjavne šlo len o povrchové zranenie, i keď pomerne bolestivé. Beštia mu potom dala pokoj a začala zmätene poskakovať uprostred cesty. Lord Vesh sa besneniu zvieraťa len pobavene prizerala. Niekoľko ľudí sa pokúsilo využiť chaotickú situáciu a utiecť do lesov, ale strážnici im v tom poľahky zabránili. Vesh rozsvietila svoj svetelný meč a Elisay v jeho červenej žiari zahliadla uštipačný úsmev Sithky. Niekoľkých kandidátov potom zahnala naspäť k ceste ako dobytok a naďalej sledovala zaujímavú situáciu v zadnej časti radu.
"Korisť! Korisť!" Zasmiala sa Vesh hlasito. "Život nie je fér. Učte sa! Učte sa životu!" Elisay si s hrôzou uvedomila, že táto žena vám vôbec nepomôže. Alebo si teda aspoň dáva na čas. Sama uvažovala, že v prípade potreby použije jej "vlastný" meč. No ten si naozaj chcela nechať až na prvú skúšku...

Beštii sa medzitým podarilo zotaviť z oslepenia a nasrdene skočila na ďalšiu obeť. Niekoľko kandidátov si zachovalo chladnú hlavu, a zo svojich ruksakov vytiahli blastery. Boj o život sa zmenil na prestrelku. Potvoru trafilo zopár výbojov, ale to ju v žiadnom prípade nezastavilo. Jedno dievča v okamžiku prišlo o ruku, v ktorej držala zbraň a ďalší chalan rovno o hlavu. Kapitán sa nechcel ďalej tomuto masakru prizerať a rozhodol sa zapojiť do boja. So zapnutým mečom skočil na chrbát obludy a pokúsil sa ju fatálne prebodnúť. Zviera ho však rýchlo striaslo a ostnatým chvostom mu uštedrilo ranu do hrude. Kapitán sa v bolestiach odtackal až k svojej nadriadenej.
"Idiot! Prečo ťa vôbec tolerujem?" Zavrčala Lord Vesh a otrávene pokrútila hlavou. K zvieraťu mávla rukou, čím zaujala jeho pozornosť, a vyzývavo rozhodila rukami, nabádajúc ho na útok. Provokácia fungovala, beštia sa rozbehla priamo do nej. Vesh poriadne natiahla ruku a hodila meč oblúkom kamsi mimo vášho dohľadu. V momente pred tým než jašter do Sithky vrazil, strelmo sa vyšvihla, zviera hravo preskočila, vo vzduchu schmatla svoj svetelný meč a rozrezala mu chrbát. Beštia sa zapotácala, no chrbticu otvorenú po celej dĺžke tela nemohla prežiť, a v mŕtvolných kŕčoch spadla na zem. Vesh nenechala zviera trpieť a meč následne zabodla do jeho hlavy. Potichu prehovorila niekoľko slov úcty a jašterovi sa mierne poklonila. Potom sa rozhliadla na výsledky masakru. Pristúpila k Chronaiovi a pohľadom naznačila na jeho nohu. "Skončil si?" V zásade chcela vedieť, či má ukončiť jeho trápenie. Narozdiel od kapitána mala zásady. Ak mohla, ľudí nenechala zbytočne trpieť.

Elisay Aimera

Lord Vesh na moment zraneného chlapca pozorne sledovala a zdalo sa, že chce niečo povedať, no napokon sa zdržala. Po mŕtvolách sa ani neobzrela; kapitán strážnikom nakázal aby ich hodili na kraj cesty, kde sa stanú potravou pre lokálnu faunu. Elisay sa nedivila, že tu mali problém s predátormi - toto bol presne dôvod prečo bolo na väčšine planét zakázané kŕmiť divokú zver. Naopak zas vedela, že Sithovia majú zvláštny milostný vzťah s nebezpečnými beštiami. Hold, ktorý Lord Vesh vzdala mŕtvemu zvieraťu, tento fakt len dokazoval. Sama si nebola istá, či sa chlapcovmu zraneniu potešiť alebo celú situáciu brať ako prehru. Úprimne, aj keď to nedávalo zmysel, Elisay si podvedome priala, aby chlapec prežil, teda aspoň do istého času.


Výstup na plochú náhornú plošinu bol prekvapujúco náročný. Nahor ste kráčali po starodávnom, strmom a polorozpadnutom schodisku, ktoré bolo samo o sebe mimoriadne nebezpečné. Jeden zlý krok a leteli ste dole. Pri najlepšom len zopár metrov, pri najhoršom celkom na zem, a možno ste popritom ešte niekoho zo sebou zobrali. Elisay sa divila, že si ešte nevytkla členok - každý druhý kameň na tomto mizernom schodisku bol uvoľnený, nepevný. Akýmsi zázrakom sa vám tento ortieľ podaril prežiť bez jedinej obete; to sa ale nedalo povedať o zraneniach. Chronai už nebol osamote, Elisay si na jednom ostrom kameni riadne porezala stehno, a úraz častovala oplzlými nadávkami. Samozrejme, náhorná plošina bola ľahko dostupná pomocou mohutného nákladného výťahu. Kapitán sa so svojimi mužmi vyviezol nahor, zatiaľ čo vy ste riskovali život na pekelnom schodisku. Lord Vesh nebola taká pohodlná - sama vás nahor viedla.

Na vrchole sa vám naskytol úžasný výhľad na okolitú krajinu, nekonečné svetielkujúce "lesy" a okrajové oblasti vzdialeného hurikánu, no najväčšmi vás zaujal kaňon, ležiaci pod náhornou plošinou, ktorý bol dejiskom prvej skúšky. Skákanie a lezenie v tmavom kaňone sa zdalo šialené, ale Elisay niečo podobné od Sithov očakávala. Vrchol plošiny ovieval príjemný chladný vánok, a Lord Vesh vám dopriala asi hodinu oddychu. Do nitky prepotená Elisay sa zvalila na tvrdú zem, tak ako väčšina prítomných, odtiahla si róbu z nohy a skontrolovala svoje zranenie, dúfajúc, že nevyústi v infekciu. Akonáhle zhodnotila, že ide len o roztrhnutú kožu, na zem zosadila svoj ruksak a začala sa v ňom prehrabávať. Ten meč si musela potajme pripnúť pod oblečenie; to však bolo s takmer stovkou svedkov pomerne obtiažne. Niektorí kandidáti si začali pripravovať rôzne artikle vybavenia, ale kapitán tieto snahy zatrhol.
"Žiadne zbrane! Žiadne hračky! Na skúšku vám postačí vlastné telo a handry, čo máte na sebe." Jednému twi'lekovi následne z ruky vyrazil blaster a skopol ho z plošiny. Ďalšiemu chlapcovi vzal kus lana, ktoré sa tiež preletelo až kamsi dole. Elisay využila rozruchu, z ruksaku vytiahla meč a ukryla ho do záhybov svojej róby. Snáď si to nikto nevšimol.

Elisay Aimera

Sithského strážnika vlastne nezaujímalo čo má Chronai v batohu, lebo tie ste si zo sebou tak či tak nemohli zobrať. Kapitán jasne hovoril, že počas skúšky je zakázané všetko okrem vlastného tela. Strážnik mu ruksak jednoducho odobral a prihodil ho na kopu k ostatným. Rôzne blasterové súčiastky, ktoré si prepašoval do oblečenia, mu však pozostali. Elisay pri svojom ťahu toľko šťastia nemala. Pristavila sa k nej akási blonďavá dievčina. Dofrasa. Táto krava bude isto robiť problémy, pomyslela si Eli a dievčaťu venovala otrávený pohľad. Tento idiot bez jediného slova siahol po rukoväti svetelného meča, ktorý mala pripnutý na stehennom opasku. Elisay sa strhla a vyskočila na nohy.
"Daj to sem! Videla som..." Svoju vetu nedopovedala. Eli sa napriahla a uštedrila jej rýchlu ranu priamo do tváre. Dievčaťu zaraz rozbila pery i nos, z ktorých sa vyvalila krv. A potom nasledovala ďalšia, a ďalšia rana, až kým sa tá sprostaňa nezvalila na zem. Kapitán sa "bitke" pobavene prizeral, no zatiaľ sa rozhodol nezasiahnuť. Čo Elisay nečakala, bol fakt, že dievča malo komplica. Náhla rana do temena jej zahmlila zrak, ale to jednoducho nestačilo. Chlapec ju schmatol za ramená, no schytal rýchlu lakťovku do brucha. Elisay prebehla niekoľko krokov napred a otočila sa, aby oboch oponentov mala pred sebou. Okolo bitky sa vytvoril malý ring, a Elisay mala sto chutí tých dvoch chumajov rozseknúť mečom. Ak ju prezradia, celý plán je v prdeli.

Niekoľko zúfalcov využilo chaotickú situáciu a za chrbtami strážnikov sledujúcich bitku začali potajme rabovať ruksaky. Jeden modrý duros otvoril Chronaiov batoh a vytiahol z neho zváračku, kábel, a tieto predmety si ukryl do svojho kabátu.

Elisay Aimera

Chlapec sa bez okolkov rozbehol na Elisay, no ona sa očividnému útoku poľahky uhla do strany, a následne ho plnou silou kopla do zadnej časti kolena. Chalan skríkol od bolesti a spadol na jedno koleno. Jeho trápenie mohla ukončiť viacerými spôsobmi, ale jeden z nich bol mimoriadne efektívny, a tak mu uštedrila päsťovku do spánku, kde bola lebka najtenšia, dúfajúc, že mu spôsobí vážny úraz mozgu. Možno ak by v tej hlave niečo mal, vedel by, že so žiadnou echani sa neradno zahrávať...

Mladík tento útok pomocou boxeru nečakal, keďže bol stále zaujatý obsahom batohu. Jediná rana do tváre ho takmer celkom odrovnala. Duros spadol na zem a chytil sa za zakrvavený nos. Zdalo sa, že už nemal v pláne postaviť sa a Chronaiovi oponovať. Teda aspoň nie v stoji. Rukou na kamennej podlahe nahmatal jeden zo zabavených blasterov, ktorý tam ležal pri kope ruksakov, a bez rozmyslu začal zo zbrane páliť priamo na Chronaia, takmer celkom naslepo.