Skúška ohňom

Elisay Aimera

Vojnový krížnik Sithskej Jednoty "Záškodník" (Marauder) sa prudko vynoril z hyperpriestoru pri Umbare, sveta večnej temnoty. Krvavé tóny planéty zaraz sfarbili krížnik do jej karmínových odtieňov. Umbara, zatienený svet, bola miestom, ktoré nepoznalo deň. Planéta, ktorá nikdy nezažila pohladenie slnečných lúčov. Osamotená, ponurá planéta ukrytá v hmlovine, izolovaná od zbytku galaxie, pričom spoločnosť jej robilo len niekoľko menších mesiacov. Jej obyvatelia, umbarani - rasa blízka človeku, sa javili rovnakého rázu ako ich domovina - odrezaní od širokej galaktickej spoločnosti, veční nedôverčiví tajnostkári, s nezáujmom o Republiku, Impérium a ich nekonečné, ničivé vojny.
Nebolo teda divu, že tento svet sa stal dokonalým útočiskom pre Sithov po tom ako bol tento starodávny "kult" vyhnaný z Impéria mladou Imperátorkou Corsé. Sithovia sa v poslednej veľkej vojne naučili mnohým lekciám, a pod taktovkou Darth Tesh založili Sithskú Jednotu, v snahe reformovať staré, stagnujúce a nefunkčné systémy, ktoré Sithov takmer priviedli k úplnej deštrukcii.

Keď sa Elisay naskytol prvý pohľad na zlovestnú rubínovú planétu, tak na moment zneistela. Pochyby ju ako temné ruky mátali už od odchodu z Nar Shaddaa, a sama ich nedokázala odohnať. Rozhodla sa správne? Podpísala touto cestou svoj kontrakt so smrťou? Zrejme áno, ale čo mohla ešte stratiť? Všetko bolo preč. Skoro všetko. Pre Elisay nezostávalo vo vesmíre takmer nič, na čom jej záležalo. Svojho starého života sa musela zbaviť, zabudnúť naň, vymazať ho, zničiť ho. A na Umbare jednak započne nový život, alebo umrie vo víre prachu a krvi. Aspoň to bude rýchla smrť.

Skúšky, ktoré ste mali podstúpiť, mali byť tvrdé. Nekompromisné. A nadovšetko smrtiace. Sithský bojovník robiaci nábor na Nar Shaddaa vás všetkých jasne varoval. Zo stovky prežije len zopár najlepších. No tí najlepší sa stanú učňami temných pánov, a časom môžu získať obrovskú moc, nehovoriac o neskonalom bohatstve a ďalekosiahlom vplyve. Šance mizivé, až neexistujúce. Ale zúfalstvo si nikto sám nezvolí - zúfalstvo si priateľov vyberá samo. A na koho sa vskutku upne, ten je ochotný vojsť aj do najhlbšej kaluže v galaxii. Do kaluže, v ktorej sa takmer isto utopí.

Neisté myšlienky Elisay boli v zásade zbytočné. Na svojej situácii už nemohla nič zmeniť. Zo sithského krížnika nebolo úniku. Kto vstúpil do jeho útrob, ten sa vydal na nezastaviteľnú trajektóriu voči vlastnej deštrukcii - doslova. Umbara bola utajeným strediskom Sithskej Jednoty a Sithovia nemohli dovoliť, aby niekto Republike alebo Impériu prezradil lokáciu ich centrálnej akadémie. Sedela tu spoločne so stovkou uchádzačov, vediac, že väčšina z nich bude zajtra ležať v hrobe, kdesi pod zemou temnej planéty. A Sithom to bolo jedno. Po zničujúcej a dlhej galaktickej vojne mali záujemcov dosť. Nemajetní, bažiaci po moci, zúfalí, tí, čo nemajú čo stratiť - našli sa všetci. Len do tejto súčasnej stovky sa musela prebojovať cez vyše tisícku uchádzačov. Sithskí bojovníci vás posudzovali celé dni. Majstri Sithskej Jednoty nemali čas na chudákov. Skúšky na Umbare mohli podstúpiť len tí, ktorí preukázali potenciál. Elisay ho preukázala poľahky. A zostavila plán ako si tieto skúšky uľahčiť...

Na hrudi si stisla ruksak. V tejto taške sa nachádzala jediná vzácnosť, ktorú bola ochotná priniesť zo svojho minulého života. Elisay si spokojne vydýchla - stále sa tam nachádzal. Sithovia o ňom zatiaľ nevedeli. A ak sa plán vydarí, ani sa o ňom tak skoro nedozvedia. Bola si celkom istá, že svetelný meč padnutého rytiera Jedi jej zabezpečí víťazstvo - alebo aspoň prežitie - v skúškach.

Elisay Aimera

Neboli ste jediní, kto krvavočervenú planétu obdivoval. K mohutným oknám sa pridružilo aspoň zo tucet vašich "kolegov", uprene hľadiac na nový domovský svet Sithov. Planéta sa každým momentom javila väčšia, a väčšia, ako obrovské starodávne monštrum, ktoré vás malo zakrátko pohltiť. Elisay sa nenechala oklamať jeho zjavom. Vonkajšie zmysly mali vo zvyku človeka vodiť za nos. Pre obyčajného cestovateľa bola Umbara len ďalšou ponurou planétou, ktorej sa vyhol oblúkom - pre Sithov, ich učňov a akolyty bol zatienený svet miestom piety, uctievania a nového života v tomto mohutnom, nekonečnom vesmíre. Miesto, kde ste sa mohli cítiť ako doma; miesto, ktoré vám patrilo. Elisay zatvorila oči a nechala sa unášať atmosférou blízkej planéty. Jedine meditácia ukazovala pravdu. Jedine vnútorné oko duše mohlo vycítiť skutočnú podstatu tohto miesta. Tmavé koridory Sithského krížniku. Chmúrne, prázdne miestnosti. Slabé, melodické pípanie kontroliek. Príjemné pradenie motorov. Pozrela ďalej. Aj napriek vlastnej neskúsenosti Elisay sa Umbara ukázala vo svojej plnej kráse, akoby na vás kričala: cti ma! Na povrchu, ba aj hlboko v jej jadre, sa prelievali temné víry, miesta odvekej moci, obrovskej moci, a Elisay pochopila, prečo sa sem Sithovia pobrali. Umbara bola ponorená, vyslovene nasiaknutá temnou stranou Sily. Svetlo tu nemalo žiadnu moc. Táto planéta bola pre Jediov nočnou morou.

V meditačnej idylke sa dlho neohriala. Bez dobrého dôvodu si k nej prisadol akýsi chlapec, jeden z kandidátov na skúšky. Elisay mu venovala krátky zamračený pohľad, ktorý hovoril sám za seba. Slová by boli zbytočné. Na moment ju zaujali jeho nápadné zelené oči. Čierne vlasy nosil vo chvoste, hlavu mal čiastočne vyholenú - Elisay nevedela v rýchlosti zaradiť jeho pôvod. Jazva na krku hovorila o krušnej minulosti. No kto si tu nezažil svoje? Naničhodný život bol v zásade podmienkou nástupu na tento krížnik. Pozornému pohľadu dievčaťa neunikol ani vibronôž zasunutý vo vysokej topánke. Ona sama bola pripravená ho bez okolkov bodnúť medzi jeho rebrá. O svojom noži pripnutom na stehne však schválne nedala poznať.

Elisay sa od prvého pohľadu zdala opačnou verziou Chronaia, snáď jeho stratená druhá polovica. Snehobiele vlasy siahajúce skoro po ramená, pokožka bledá akoby patriaca mŕtvole, tmavohnedé oči obtiahnuté čiernou farbou, odhodlaný, až výbojný výraz na tvári. Nosila praktické tmavé róby, na bedrách zopnuté opaskom, umožňujúce pohodlný pohyb v bojovej situácii. Záhyby jej šiat skrývali zvláštne telové tetovanie, a isto množstvo príbehov. O jednom príbehu rozprávali ruky Elisay - ruky, ktoré mohli patriť len osobe, ktorej je ťažká manuálna práca (a bojovanie) veľmi dobre známa. Takisto tvár, vzdialená od nevinnosti, svedkyňa mnohých šarvátok. Elisay nebola konfliktu cudzia. To si mohol uvedomiť aj Chronai - patrila predsa k tajomnej rase echani, o ktorej možno počul v legendách a príbehoch. Bojové umenia a zápasenie boli pre nich presne tým - umením, životným štýlom, životnou filozofiou. Bol to ich spôsob komunikácie a spoznávania samých seba, i ostatných. Mohlo byť múdre niekoho takého získať na svoju stranu. A nemúdre robiť si z nej nepriateľa.

Avšak chlapcovi nestačilo aby ju len vyrušil z meditácie - drzo sa na vedľajšom kresle rozvalil. Elisay sa doteraz snažila o presný opak. Pri nástupe sa utiahla k rohovému oknu, v snahe stať sa neviditeľnou, ba aj čo najmenšou. Išlo o prirodzenú vec. Ak sa javila slabou, nevýraznou a drobnou, eventuálny predátor - alebo skôr korisť - ju takmer vždy podcenil. A potom skončil s prerezaným hrdlom. Elisay sa obrátila naspäť k oknu, chvíľku sa chlapca snažila ignorovať, ale zrejme nemal v pláne sa zdekovať.
"Nemám záujem o spojencov." Prehodila výhražne a znova mu pohľadom naznačila, aby odišiel. Nemala v pláne tu nikomu veriť. Uzavrieť spojenectvo, aby ju na konci mohol "nečakane" podraziť? Na to by sa nechytilo ani malé dieťa.

Elisay Aimera

Namiesto rozumnej voľby, ktorou by bolo postaviť sa a odpáliť do najvzdialenejšieho rohu, chlapec pokračoval vo svojich pokusoch o nadviazanie obojstrannej komunikácie. Jeho spôsoby boli drzé, navonok arogantné, neokrôchané, čo hovorilo mnoho o jeho charaktere. Väčšmi pripomínal chlapca z robotníckej triedy, z chudobiny, alebo akéhosi opovážlivého špinavého zločinca, ba aj piráta, aspoň podľa odznaku vo forme lebky s granátom. Elisay ho jediným pohľadom prečítala ako otvorenú knihu. Nesprával sa ako niekto kto mal šancu uspieť vo svete Sithov. A preto sa ho vôbec nebála.
"Ja by som veľmi rada s tebou nehovorila, ale zväčša nedostaneme to, po čom túžime." Odvetila s povzdychom, premýšľajúc ako uniknúť z tejto konverzácie. Na krížnik by mohli zaútočiť piráti. Riziko brutálnej smrti sa v tejto chvíli zdalo prijateľnejšie. Napokon, jeho hudobný vkus bol mimoriadne pochybný. Také niečo isto hrali v akejsi všivavej kantíne kdesi v zapadnutých končinách vesmíru... a potom začal hovoriť o neutralite.
"Chceš, aby som ťa zabila ako posledného?" Obzrela sa na chlapca s celkom vážnym pohľadom. Preukazoval jej rešpekt alebo si z nej uťahoval? Elisay nemala tušenia.

Elisay Aimera

Dotieravého chlapca neodohnala ani celkom jasná vyhrážka o jeho potenciálnej smrti. Guráž mu rozhodne nechýbala, to musela Elisay uznať. Alebo to bola hlúposť? V každom prípade, teraz si bola celkom istá, že tento chlapec predstavuje potenciálnu hrozbu. A ako ju to naučil život, potenciálne hrozby bolo potrebné včas odstrániť. Odvaha ani sila vôle nedokázali celkom nahradiť schopnosť a zručnosť, ale mali k tomu vskutku blízko. Od pohľadu bolo zrejmé, že chlapec si zažil svoje. Čiastočne v ňom spoznala samú seba. Isto sa vedel biť, a isto sa vedel pohybovať. Elisay mierne privrela oči, venovala mu skúmavý pohľad a pozorne si ho znova premerala. Prstami si jemne pohladila líce a so záujmom v očiach nadvihla bradu. Jeho slová o spolkoch niesli istú dávku pravdy. Stačilo sa len obzrieť na ostatných pasažierov.
"Fajn. Len sa mi nepleť do cesty." Odvetila napokon, a nastavila k chlapcovi svoju otvorenú dlaň. "Dohoda?" Slová sami o sebe pri uzatváraní obchodov neniesli žiadnu váhu. Každá transakcia sa musela osvedčiť spojením rúk. A to presne išlo. O transakciu. Tento chlapec sa stal jej dočasným partnerom v biznise, nie kamarátom. Ale potom ju napadlo čosi zaujímavé. Pravdepodobne obrovská chyba, ale nuž... mohla z toho zároveň mnoho získať.
"Možno by si mal záujem o ďalšiu... hm... dohodu?" Spýtala sa s nadvihnutým obočím.

Elisay Aimera

"Tvoja strata." Elisay sa tajomne zatvárila a pokrčila plecami, akoby Chronai dobrovoľne odchádzal od najlepšieho obchodu vo svojom živote. Zatiaľ stačila jedna dohoda, áno. Chlapca ani po vašom malom dohovore nemienila ignorovať; možno ju predsa len chcel oklamať, aby mu nevenovala toľkú pozornosť, a v momente nepozornosti mohla skončiť s dýkou v chrbte. To sa nestane. Okrem tohto chalana si zo súčasnej stovky vytypovala zopár ďalších zdanlivo nebezpečných oponentov. Od pohľadu sa dalo odhadnúť mnoho, ale vonkajší vzhľad často klamal. Nemohla sa uvoľniť. Nie teraz.

Krížnik sa priblížil k odvrátenej strane Umbary, kde sa vám naskytol úžasný, zároveň i desivý pohľad na mohutný hurikán, vír temnej energie, ktorý pokrýval takmer polovicu jedného z kontinentov. Elisay niečo také v živote nevidela, aspoň teda nie na terestriálnej planéte - takéto superbúrky sa zvyčajne dokázali sformovať len v atmosfére plynných obrov. Pasažieri priskočili k oknám s veľkými očami, obdivujúc neskonalú silu prírody. Elisay však mala tušenie, že v tomto prípade nejde o počin prírody. Mohli niečo také vytvoriť členovia Temného koncilu? S ich nesmiernou mocou a znalosťou Sily sa to zdalo možné. Hurikán nebol v zjavnom pohybe a v jeho oku sa čosi nachádzalo. A nech sa to zdalo akokoľvek šialené, krížnik smeroval priamo do jadra tohto obrovského víru, verne slúžiaceho v roli ochrancu Sithskej akadémie.


Na informačnej tabuli sa náhle objavil pokyn - všetci pasažieri si musia sadnúť a pripútať sa. Elisay tak spravila, narozdiel od hlupákov stojacich pri výhľadovom okne. Zakrátko ste vleteli do búrlivej atmosféry, a divoké vzdušné víry sa s krížnikom začali pohrávať ako s hračkou. Svetlá v priestore pre pasažierov sa besne rozblikali a krížnikom zúrivo trhalo. Niekoľko nepozorných chumajov sa preletelo po miestnosti, a niektorí snáď skončili aj s rozbitou hlavou. Nuž, ak niekto neprežil ani cestu na Umbaru, aké šance mal potom na skúškach?

Za oknami sa premieľali tmavé, šedé oblaky, a nepreniknuteľná hmla, ktorú nedokázali efektívne preraziť ani reflektory krížnika. K povrchu ste leteli celkom naslepo, spoliehajúc len na navigačné nástroje. A potom to peklo z ničoho nič ustalo. Zo sekundy na sekundu sa búrka vytratila, a krížnik letel temnou oblohou v neprirodzenom tichu. Na monitore pre pasažierov sa rozsvietila informácia o čase. Ráno? Na Nar Shaddaa si z vás naozaj neuťahovali. Umbara nepoznala denné svetlo. Len predstava tejto večnej temnoty bola desivá, no istým spôsobom i sympatická, príjemná. Planéta stvorená pre Sithov. Tomuto prostrediu sa museli prispôsobiť všetky aspekty života - takmer každé zviera či rastlina na Umbare malo vlastnosť fluorescencie. Ako tu vôbec mohlo niečo prežiť? Vskutku tvrdá, nemilosrdná planéta.


Zo Sithského krížnika ste vystúpili do ponurého, bezútešného "rána". O hurikáne tu nebolo ani znania, nachádzali ste sa v jeho mohutnom pokojnom oku. Vzduch, nasiaknutý temnou energiou, takmer stál na mieste, oblasťou sa prekrúcala hmla, a nezvyčajné, takmer dokonalé ticho, bolo ohlušujúce. Z pristávacej plochy ste zahliadli grotesknú flóru planéty, žiariacu v ružovkastom svetle, zahalenú v opare, nekonečné lesy zakrútených stromov, robustných rastlín, ktoré pripomínali chápadlá akéhosi monštra. Pristávacia plocha sa nachádzala mimo Sithskej akadémie, kdesi v divočine. Právo vstupu do akadémie ste si museli samozrejme vybojovať. Na výstupnej rampe krížnika sa objavil Sithský bojovník, ktorý vás testoval na Nar Shaddaa, aj s niekoľkými maskovanými strážnikmi, a rýchlym krokom prešiel cez kŕdeľ uchádzačov, zatiaľ čo hulákal pokyny.
"Do radu! Dajte sa do radu!" Mával rukou divoko, netrpezlivo. Elisay sa zhlboka nadýchla a rozkaz splnila. Teraz bolo dôležité nikoho nenasrať. Zo zvedavosti sa obzrela po chlapcovi, s ktorým uzavrela takzvanú dohodu. "Lord Vesh zakrátko dorazí. Dovtedy tu budete bez slova stáť ako soľné stĺpy." Pokračoval bojovník vo svojom príhovore a strážnikom pokynul, aby zabezpečili pristávaciu plochu. Sám sa vybral ku kandidátom a hrubo ich začal organizovať, v snahe vytvoriť dokonalé zoradenie, hodné vojenského oddielu. "Banda nedisciplinovaná! Plecia hore! Brada hore! Čo sa tu krčíte ako posrané gizky?" Elisay sa postavila dokonale, no chlap ju aj tak schmatol za ruku a prudko potiahol napred. Zdalo sa, že tak robí z radosti, nie z potreby. Blbec, pomyslela si.