Skúška ohňom

Elisay Aimera

Zlodej po buchnáte do brucha hlasito zaúpel a v bolestiach sa začal zvíjať na zemi. Z rany do tváre bol stále omráčený a tak si ani neuvedomil, že ho Chronai ťahá k okraju plošiny. Prišiel na to až prineskoro a jeho zúfalé pokusy o obranu vyšli nanivoč. Chlapec sa s krikom zrútil do rokliny. Hustá hmla, ktorá pokrývala les, ho zakrátko pohltila, a rovnako zanikol aj jeho hlas. Ostatní kandidáti sa od Chronaia radšej vzdialili. Nikto tak nechcel skončiť.

Za durosom nasledoval aj chlapec, ktorého doriadila Elisay. Úder do spánku ho tvrdo uspal a dievčina, zrejme jeho kamarátka, ho nedokázala zobudiť. Kapitán rozhodol, že nebude schopný podstúpiť skúšku a strážnikom nakázal, aby ho prehodili cez okraj plošiny. Eli tušila, že s tou hlupaňou sa nestretla naposledy. Za tento počin ju bude chcieť zabiť, tým si bola istá. Dokonca aj chlapec, s ktorým uzavrela "zmluvu" o neutralite, sa dostal do vlastných problémov. Eli mu venovala slabý, uznanlivý úsmev. Naozaj mal v pláne odrovnať všetkých oponentov ešte pred prvou skúškou?

K ďalšiemu konfliktu už nedošlo. Lord Vesh sa konečne vrátila a kapitán vás znova zoradil do dokonalej línie. Potom podišiel k svojej nadriadenej a potichu ju informoval o udalostiach poslednej hodiny. Vesh len spokojne prikývla. "Vidíte ako sa vesmír zbavuje slabosti? Rešpektuje len silu. Prežitie najsilnejšieho je prirodzeným zákonom. Zákonom, ktorého autorom nie sú Sithovia. Ani Jediovia. Nikto, len príroda samotná. Nechať vás tu jeden deň, a burina sa vytrhá aj sama." Prehovorila Vesh strohým, pevným hlasom. Bolo zrejmé, že k Sile samotnej požíva neskonalú úctu. "Pamätajte, vôľa Sily je nespochybniteľná." Pohľad Lord Vesh následne spočinul na Elisay. Oh, nie, nie. Na jej čelo takmer okamžite vyrazil pot. Zachovaj pokoj. Nič sa nedeje. Eli zatvorila oči, v snahe vojsť do meditačného postoja, no keď ich otvorila, hľadela priamo do oranžových očí beštie. Od strachu sa takmer zapotácala nazad, no namiesto toho ju len striaslo a hlasno preglgla. Lord Vesh pred sebou natiahla ruku, do ktorej ladne vletela rukoväť svetelného meča. Elisay si kusla do pery, až chutnala železnú príchuť krvi. Vesh zapla meč, ktorý sa v šere rozžiaril prenikavou modrou farbou.
"Zaujímavé. Zbraň Jedia. Pekný pokus, uznávam. Kde si ho potiahla?"
"Ehm... eh, n-našla som ho." Zakoktala nešikovne. Vesh žeravú čepeľ meča priložila k tvári Elisay. Tentoraz zdesene spravila krok nazad.
"Prvé klamstvo." Prehodila Vesh pobavene a čakala na ďalší pokus dievčaťa.
"Zob-zobrala som ho od Jedia. Naozaj! Bol už mŕtvy..."
"Druhé klamstvo. Posledná šanca." Vesh prudko mávla mečom. Elisay od strachu vykríkla a do očí jej vyrazili slzy. Dievčaťu odťala značnú hrivu vlasov na jednej strane hlavy.
"Z-zabila som ho! On... on zabil matku. Bastard si to zaslúžil! Ležal na zemi, v bezvedomí..." Nech hnije v pekle, ponechala si Elisay pre seba. Strach sa razom zmenil na hnev. Hlavou jej na moment prebehla šialená myšlienka - čo ak by sa načiahla pre meč Sithky a zabila ju tiež? Nie, hlúposť, sprostosť. Zbytočne by zahadzovala celý svoj život.
"To je lepšie. Strach a slzy prenechaj slabochom. Poddaj sa hnevu. Bude ti lepším sluhom." Odvetila Vesh s temným úsmevom a meč si pripla na svoj opasok. "Túto zbraň si nezískala vlastnou silou. Nepatrí ti." Keď Lord Vesh odkráčala, Elisay si zhlboka vydýchla. To bolo o vlas.

"Ty." Lord Vesh podišla k ďalšiemu kandidátovi, akémusi twi'lekovi. "Je to zvláštne, ale Sila mi mnohé našepkáva. Vraj pre mňa niečo máš..." Prstom ukázala na jeho kabát, na čo sa chalan len nervózne zamrvil. Chlapec si nahnevane kusol do pery a spravil nenávistnú grimasu.
"Smrť, bosorka!" Zrúkol rozzúrene, vytiahol blaster a vypálil po Lord Vesh niekoľko výbojov. Ten twi'lek sa musel úplne zblázniť. Dostalo ho to napätie, tá blízkosť smrti. Nechal sa ovládnuť strachom, ktorý ho vohnal do paniky, a najhoršieho rozhodnutia svojho krátkeho života. Vesh sa ani neunúvala vyťahovať meč, energickým výbojom sa jednoducho uhla, otvorila ruku a chlapca pomocou Sily nadvihla nad zem. Blaster mu vypadol z ruky. Chalan sa chytil za hrdlo a začal sa dusiť, chrčať ako umierajúce zviera. Dlaň po nepríjemne dlhej chvíli zatvorila v päsť a mŕtvola so žuchnutím dopadla na zem.

Napokon sa dostala ku Chronaiovi. Nepovedala ani slovo, len sa pred chlapca postavila, na hrudi si preložila ruky a so záujmom mu pozerala priamo do očí. Vedela o tých súčiastkach? Možno nie. Ale chcel to Chronai riskovať?

Elisay Aimera

Lord Vesh ho ešte moment sledovala a potom sa k nemu priblížila. Možno až príliš. Hlavu naklonila nad jeho plece, až Chronai na krku pocítil jej teplý dych. "Myslím, že na to nebudeš mať dosť času." Zašepkala s úsmevom, naznačujúc, že pozná Chronaiov plán na zostavenie blasteru. To, že tie súčiastky mu nezhabala a hlavne, že jeho tajomstvo nevyzradila zbytku kandidátov si mohol vysvetliť ako len chcel. Možno ju tento plán nejako zaujal. Možno ju zaujal samotný Chronai. V boji proti beštii predsa len preukázal reakcie hodné niekoho mocného v Sile.

Vesh sa posadila pred skupinu v meditačnej forme, zdvihla obe ruky dlaňami nahor a so zatvorenými očami začala zreteľne a jasne recitovať Sithský kód. Kapitán naznačil, aby kandidáti urobili to isté. Elisay si sadla na studenú zem, nohy si preložila cez seba, zatvorila oči a počúvala.
"Mier je lož, je len vášeň.
Skrz vášeň získam silu.
Skrz silu získam moc.
Skrz moc získam víťazstvo.
Skrz víťazstvo sú moje reťaze prelomené.
Sila ma oslobodí."

Lord Vesh sa potom postavila a pustila sa do mimoriadne dôležitej lekcie. Samozrejme, väčšina kandidátov z tejto skupiny nemala šancu prežiť, ale toto poučenie nepatrilo slabochom a porazencom, ale eventuálnym víťazom. "Tieto slová musí verne poznať každý Sith. Bez ich znalosti sem nepatríte. Bez ich znalosti neexistujete. A vedzte, že nejde len o plané slová, ktoré si musíte zapamätať. Musíte sa ich naučiť, pochopiť ich - ak tak spravíte, stanú sa vaším sprievodcom. Dodajú vám silu v tom najslabšom momente. A napokon vás privedú k skutočnej moci, na samotný vrchol. Privedú vás k dokonalému uchopeniu Sily, k ovládnutiu temnej strany. Sithský kód sa musí stať súčasťou vášho bytia, celej vašej existencie v tomto vesmíre. Musí byť vykovaný na vašej duši, písmeno po písmene, slovo po slove. A ak sa ho opovážite zradiť, padnete z temnej cesty a dorazíte k vlastnej deštrukcii. Sithský kód je jedinou pravdou, a jediné čo vo svojom živote potrebujete. Sithský kód vám otvorí každé dvere a ukáže každú cestu."

Sithka ukázala na tmavý kaňon rozliehajúci sa pod náhornou plošinou. "Každá skúška zodpovedá jednej vete Sithského kódu. Každá skúška preukáže ako dobre ste tieto vety uchopili. Po tej poslednej vskutku uvidíme kto má na to byť Sithom. Pri prvej skúške budete myslieť na tieto slová: mier je lož, je len vášeň. Bez konfliktu nastáva stagnácia. Konflikt je jediným zdrojom pokroku, zmeny, evolúcie. Pokroku civilizácie i pokroku duševného. A znova, konflikt je prirodzeným zákonom vesmíru. Chopte sa svojej vášne a ukážte, že konflikt vám je vlastný ako dych samotný." Na pokyn kapitána sa kandidáti presunuli k okraju plošiny. Do vzdialeného prastarého chrámu na druhej strane kaňonu smerovali viaceré plošiny, dalo sa tam zoskákať, preliezť, prešplhať, no išlo o veľmi nebezpečnú trasu. Bez akýchkoľvek pomôcok. Jedna chyba, a padáte sto metrov kamsi do temnôt. Celkom jasne išlo o vyslovene fyzickú skúšku. Elisay si šeptom opakovala prvú vetu Sithského kódu a zároveň sa snažila zapamätať si rozloženie rokliny. "V chráme Sith'ariho sa nachádza päťdesiat kamenných dosiek. Mám len jedno pravidlo. Kto na konci skúšky nebude v ruke držať dosku, ten sa stane potravou pre zver." Elisay si to v hlave rýchlo prepočítala. V tomto momente vás bolo deväťdesiatjeden, čo znamenalo, že z hry zanedlho vyletí vyše štyridsať ľudí. Viac ako jedna tretina, už pri prvej skúške.

"Nuž, na čo čakáte?"
A tak sa šialenstvo započalo. Elisay spoločne s ostatnými kandidátmi zoskočila na prvú plošinu, a potom na ďalšiu, a ďalšiu, až ste zliezli z náhornej plošiny až do kaňona. Pred vami sa nachádzala členitá stena s viacerými výbežkami, vhodná na lezenie. Bočné steny boli príliš hladké, museli ste liezť tou centrálnou. Takmer stovka kandidátov sa rozbehla k strmej stene a začali sa plahočiť nahor. Ale ako spomínala Lord Vesh, mier bol lžou. Elisay sa vyšvihla na stenu, no už po dvoch metroch ju niekto schmatol za nohu a začal ťahať. Toho babráka poriadne skopala, a potom ju po prstoch udrel susediaci oponent. Elisay bolestne zaúpela. Každý proti každému, vskutku úžasné, pomyslela si Eli namosúrene.

Elisay Aimera

Plán Elisay bol prakticky opačnou verziou toho čo zamýšľal Chronai - ak sa dostane na prvé miesto, a potom si získa náskok, nikto ju nebude môcť zastaviť. Skúsenosti mala; na domovskom Eshane predsa počas detstva preliezla stovky kopcov, stromov, budov a bohviečoho. Poľahky si zabezpečí hladký priebeh prvej skúšky, a je to. Nemala v pláne tu nikomu veriť, a už vôbec nie tomu chlapcovi, ani len na moment. Na ceste k svojmu cieľu bol ochotný vraždiť, rovnako ako ona sama a zrejme väčšina kandidátov.
Lezenie po stene sa však zakrátko zmenilo na nočnú moru. Kvôli haštereniu s ostatnými bol jej postup veľmi pomalý, a párkrát musela celkom zastaviť. Ale aspoň nespadla ako mnoho iných. Náhle ju do hlavy trafil kameň, padajúci zhora. Inštinktívne sa chcela chytiť za hlavu, a tak sa skoro pustila, no dokázala sa prekonať. Pocítila prenikavú bolesť, snáď to začalo aj krvácať. Keď sa pozrela nahor, uvedomila si, že jeden z kandidátov vás všetkých predbehol. Ako sa tam ten bastard dostal tak rýchlo?! Plán prvenstva sa rýchlo rúcal. Možno tu nebola zďaleka najlepšia. Možno proste umrie ako tí chudáci na krížniku alebo pod tesákmi divokej beštie.
Chlapec vlčieho vzhľadu, podľa všetkého shistavanen (ak si Elisay dobre spomínala na druhové štúdie v rámci diplomacie), zhadzoval na oponentov kamene a celkom dobre sa pritom zabával. Jedno dievča trafil do čela, a tá sa zrútila zo desať metrov na tvrdú zem. Elisay sa musela uhnúť ďalšiemu projektilu a sledovala ako shistavanen dupol po prstoch chlapca, ktorý ju predbehol zo dva metre. Chlapec zakričal od bolesti, a do ruky dostal kopanec. A potom letel dole, pričom zo sebou zobral ďalších troch chudákov. Na rade bola Elisay. Nie, nemala šancu. Namiesto toho preliezla na úplný kraj steny, a čakala až ju stredom predbehne niekoľko oponentov. Zatiaľ čo sa bude hrať s ostatnými, ona vybehne hore a sotí ho, nech si pri najlepšom zlomí väzy...

Na Chronaiovej strane bolo otázne ako chce vôbec tento plán previesť. Na spodnej časti steny sa tlačilo zo päťdesiat ľudí, raz za čas niekto spadol, zhodil aj ostatných pod sebou, a spadli do živej kopy rúk a nôh. Niektorí sa proste dostali do hádky, začali sa mlátiť do krvi. Zhora začali lietať veľké kamene, z takej výšky boli schopné rozbíjať hlavy. Bol to chaos.
Chronai uštedril prvej osobe nôž do chrbta, ale to nezostalo bez povšimnutia. Jeho obeť začala v ohromných bolestiach divoko mávať rukami, chlapec sa otočil a bezhlavo kopal smerom na Chronaia. Keď asi traja ďalší zahliadli Chronaiov nôž, pustili sa doňho. Jednak nechceli zomrieť, jednak chceli získať jeho zbraň. Mohutný chalan nabehol na Chronaia, sklonil sa a vrhol sa nižšie do jeho pásu, pokúšal sa ho zvaliť na zem ako to robili atléti v istom extrémnom fyzickom športe. A to sa k jeho ruke vrhol ďalší oponent, snažiac sa mu nôž vytrhnúť z prstov.

Elisay Aimera

Chalan sa ho snažil prekvapiť, ale prepočítal sa; žiaľ, zaútočil na jedného zo schopnejších bojovníkov v tejto skupine, a Chronai sa nedal len tak ľahko vyviesť z miery. Aj napriek tomu doňho chlapec vrazil plnou váhou a spadol mu na nohy, narušil jeho rovnováhu. Jeden z chlapcov spravil presne ako Chronai očakával, a pokúsil sa nôž vytiahnuť z hlavy zápasníka, ale keď zahliadol boxer na jeho ruke, zaváhal a odskočil z jeho dosahu, nemal v pláne riskovať, že ho odrovná jedinou ranou do hlavy. To ale nezastavilo druhého chalana, ktorý Chronaiovi vpálil päsťovku rovno do jarmovej kosti pod jeho pravým okom, zatiaľ čo on sa sústredil na nôž. Bitku navyše začalo sledovať zopár ďalších záujemcov o lákavú zbraň... a zdalo sa, že ten ktorého zabil, tu mal zopár kamarátov.

Elisay nebola jediná, ktorá s týmto nápadom prišla. Ostatní videli, čo sa stalo predošlým zúfalcom, snažiacim sa vytiahnuť cez okraj steny, a taktiež prestali liezť nahor, jednoducho zastavili a držali sa. Nikto nechcel zletieť dole, nikto nechcel schytať kopanec do prstov, prípadne zápästia, mať dolámané kosti na začiatku prvej skúšky, nehovoriac o brutálnom dopade na tvrdú zem. Ale shistavanen v tejto chvíli držal všetky karty - piplať na stene ste sa nemohli večne, časom ste museli pokračovať v lezení, a to nielen kvôli výdrži, ale aj ďalším kandidátom, ktorí vás začali dobiehať, padajúcim kameňom a bohviečomu. Eli sa obzrela smerom nadol, a zahliadla ako sa jej dobre známy chlapec dostal do akejsi potýčky. Ten nôž... nečakala až ju trafí druhý kameň a začala rýchlo zliezať dole, prebíjať sa cez masu tiel. Posledných pár metrov zoskočila na zem a zhodnotila situáciu. Pomáhať mu sa javil ako zlý nápad, a tak sa Eli zatiaľ bitke vyhýbala širokým oblúkom.

Elisay Aimera

Improvizovaná výbušnina zafungovala perfektne. Niektorí si uvedomili, o čo sa Chronai pokúša, a tak rýchlo odskočili z cesty, niektorí ho stále tvrdohlavo naháňali, a niektorí si túto situáciu vôbec nevšímali. Ale explózia energie zaujala všetkých. Elisay si zakryla oči a bola rada, že pozostala trocha ďalej. Musela uznať, že jeho improvizačné schopnosti pod tlakom boli skvelé. Zatiaľ bol jej nepriateľom, ale ak to akousi náhodou obaja prežili, takého spojenca by neodmietla. Výbuch pohltil zopár chudákov, a ak sa im to podarilo prežiť, intenzívny výboj energie zapálil ich oblečenie, a v horšom prípade, ich telo. Otrasy zasiahli aj kandidátov loziacich na spodnej časti steny, a diera smrti sa na moment stala chaotickou masou tiel. Elisay tento zmätok využila, vytiahla nôž z chlapcovej lebky a pustila sa za Chronaiom.

Shistavanen z vrcholu steny sa medzitým vyparil, už ho tá šikana zrejme prestala baviť. Do druhej časti "prekážkovej" dráhy sa pred vami dvoma dostalo už najmenej zo dvadsaťpäť ľudí, a ďalší sa práve prehupli cez vrchný okraj. Boli ste pozadu, ale nie príliš. Lord Vesh spomínala, že dosiek je päťdesiat. Elisay a Chronai sa teraz skoro nachádzali v druhej polovici preživších. A teoreticky, ak počas skúšky zahynie aspoň štyridsať ľudí, zlyhanie je pri istej úrovni fyzickej schopnosti nemožné.


Po krátkom behu cez úzke koridory kaňonu sa pred vami objavila ďalšia výzva. Museli ste sa dostať na druhú stranu zívajúcej priepasti. Jej dno bolo zahalené hustou hmlou, ale skúmať čo sa nachádzalo na dne nemal záujem nik. Dalo sa tak spraviť jediným spôsobom - preskákať po sérii asi zo tucta vertikálnych kovových tyčí, na ktorých ste mohli balansovať tak maximálne jedným chodidlom, alebo pri veľkej snahe sa oboma postaviť na špičky. Pre Elisay sa javilo rozumné to spraviť bez zastavovania, spomaľovania, jednoducho urobiť niekoľko exaktných, mierených skokov, a pritom nemyslieť na čiernu dieru pod sebou.

Ale nikto nechcel ísť ako prvý. Na druhej strane už na vás čakal shistavanen, ktorého ste začínali zborovo nenávidieť. Z neznámeho zdroja sa dostal k dlhému konáru, ktorým škodoradostne mával smerom na kandidátov. Plánoval zhodiť kohokoľvek kto sa priblížil k druhej strane priepasti. Okrem toho na niekoľko posledných tyčí naskladal štrk a menšie kamene, len na to, aby sa chudáci v prvej vlne zošmykli do objatia smrti. Elisay zvažovala, že do toho bastarda vrhne svoj nôž, čo by ho mohlo na moment zamestnať...